Európa sa vykoreňuje.

Nepoznáme svoje dejiny. Chýba nám vzťah k miestu, ku krajine, kde žijeme. Žijeme povrchne. Mať nejaké vedomosti? Načo. Všetko si nájdeme na internete. Zamyslieť sa hlbšie o zmysle ľudského života? Nie, stačí zábava. Jednoducho užiť si život maximálne. Absentuje nám kritické myslenie. Všetko relativizujeme. Nič si nevážime. Od Heliocentrickej sústavy sme sa posunuli k egocentrickej. Všetko sa točí okolo JA. Pred ničím a nikým nemáme úctu. Stali sme sa „bohmi“, ktorí rozhodujú, čo je dobré a čo zlé. Na základe čoho? Pocitov. Lenže tie rýchlo pominú. Po nich ostane prázdnota a samota. Výsledkom je nespokojnosť. Plná závisti a nenávisti. So skúsenosťou zažívanej nespravodlivosti je to len kúsok od použitia násilia.

Čo s tým? Je nejaké riešenie? Pocity nespokojnosti a frustrácie sprevádzajú celé ľudské dejiny. Niekedy predsa len príde precitnutie. Človek však pri hľadaní odpovedí na ťažké otázky zmyslu života môže skončiť v slepých uličkách – v rôznych ideológiách. V minulom storočí Európou otriasli dve: národný socializmus a komunizmus. Spúšťačom bola túžba po spravodlivosti. Cieľom bolo vybudovanie pozemského raja na zemi. Dokonalej spoločnosti. Obe ideológie vychádzali z triedneho boja.  Na prvom mieste určiť nepriateľa. V prvom prípade to bolo na rasovom princípe – čistá rasa (národ) proti barbarom. V druhom prípade na ekonomickom princípe – vykorisťovatelia proti vykorisťovaným. Obidve ideológie protežovali záujmy skupiny alebo spoločnosti pred potrebami jednotlivca. Jednotlivec sa musel vždy podriadiť. Keď to nešlo dobrovoľne, používalo sa psychologické (tmári, temný stredovek) i fyzické násilie (koncentračné a pracovné tábory). Milióny obetí ľudských životov oboch ideológií je smutná daň absentovania kritického myslenia.

Ideológie bývajú postavené i na náboženskom základe. Tieto ideológie sú najnebezpečnejšie. Náboženstvo je veľmi dôležité pre objavenie zmyslu života. Ponúka človeku presah cez ohraničenie smrťou. Nie pozemský ale duchovný raj. Stav blaženosti po smrti. Pre dosiahnutie tejto méty je človek ochotný podstúpiť rôzne utrpenie – mučenícku smrť rukami nepriateľov alebo dobrovoľnú smrť s na tele opásanými výbušninami. Obrazy blaženosti sú rôzne: videnie Boha z tváre do tváre a spoločenstvo so svätými alebo obšťastňovanie so 70 pannami vo večných sexuálnych orgiách.

 Ideológie nerešpektujú ľudskú dôstojnosť a ľudskú slobodu. To je ich spoločným znakom. Človek sa musí podriadiť systému. Lákadlá pre podriadenie bývajú rôzne: ekonomické i spoločenské benefity, kariérny postup... Nerešpektovanie, potláčanie ľudskej slobody je hrubé šliapanie po ľudskej dôstojnosti. Povinné vyučovanie náboženstva, povinné modlitby a pôst, zákaz čítať Bibliu, konvertovanie na iné náboženstvo trestané smrťou, zákaz konzumácie niektorých jedál, povinnosť nosiť predpísané oblečenie... toto všetko môžu byť prejavy nerešpektovania slobody jednotlivca.

Sloboda je základný konštitutívny prvok človeka. Sloboda v myslení a konaní. Ňou sa odlišuje človek od zvierat. Nie sloboda bezbrehá, že človek si môže robiť čo len chce. Nerešpektovanie nikoho a ničoho. To je anarchia. Ale sloboda je rozumné rozhodnutie pre hodnoty.

Náboženstvá, ktoré nerešpektujú slobodu človeka sú falošné. Šírenie náboženstva mečom, podmaniť si územie a ľudí v mene Boha a zotročiť ľudí rôznymi predpismi a príkazmi je prejavom ideológie, ktorá nerešpektuje dôstojnosť a slobodu človeka. Náboženstvo sa nedá vnútiť. Morálne konanie nemôže byť postavené na adresátovi. Inak sa máme správať k veriacemu a inak k neveriacemu. Napr. súvercovi hovoriť pravdu a neveriaceho možno oklamať. Takéto náboženstvo je pomýlené.  

Európska kultúra a civilizácia bola postavená na kresťanskom náboženstve. Lenže kresťanstvo bolo tiež často zneužívané a mnohí vládcovia urobili z neho ideológiu, aby si upevňovali svoju moc. Ale podstata kresťanstva nie je v nadvláde, ale v službe, v láske. Mať rád všetkých. Priateľov, ktorí nás majú radi, i tých, ktorí nám robia zlo. Mať rád znamená rešpektovať druhého a nechávať druhému slobodu.

Láska je dobrotivá, nevypína sa, nie je sebecká, hovorí pravdu, je odvážna, zasadzuje sa za spravodlivosť, chráni slabých, otvára oči slepým, zastáva sa chudobných, uzdravuje zranených, ukazuje zmysel života, viac sa prejavuje v skutkoch ako v slovách, je súcitná, odpúšťa, vie sa deliť, stále vstáva, všetko verí, prináša nádej, všetko vydrží, nikdy sa nevzdá. Láska nikdy nezanikne, pretože Láska je Boh.     

Vykorenenie Európy prináša veľké riziko. Ľudia nepoučení z histórie znovu urobia tie isté chyby a vojdú do slepých uličiek ideológií, ktoré potierajú dôstojnosť a slobodu človeka.

Možno poznáte tento biblický príbeh: „Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok, ale nenájde. Vtedy si povie: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. Keď ta príde, nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený. Tu odíde, vezme so sedem iných duchov, horších ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým. Tak to bude aj s týmto zlým pokolením“ (Mt 12,43-45).

Dnes je Európa vykorenená. Prázdny dom. Duch nacizmu a komunizmu blúdil po vyschnutých miestach. Nenašiel odpočinok. Vrátil sa a našiel Európsky dom prázdny, vymetený a vyzdobený. Odišiel a vzal so sebou sedem horších duchov: ducha fašistického liberalizmu, ducha gender ideológie, ducha hedonizmu, ducha homosexuality, ducha materializmu, ducha konzumizmu a ducha islamizácie.  Európa je ohrozená. A môže to byť, vlastne, už teraz je to horšie ako za národného socializmu a komunizmu.

Smrť 100 miliónov ľudí majú na svedomí ideológie nacizmu a komunizmu v minulom storočí. 45 miliónov ľudí bolo zabitých na celom svete vykonaním potratu v minulom roku vďaka ideológii fašistického liberalizmu.

Potrebujeme sa vrátiť ku koreňom: AD FONTES. K hľadaniu múdrosti ako to robila grécka filozofia, k právnemu usporiadaniu ako to vychádzalo z rímskeho práva a k opravdivej láske, ktorú už vyše 2.000 rokov prináša kresťanstvo. Ten posledný kresťanský prameň je však najdôležitejší. Ak sa Európa v tomto vykorení, prestane byť Európou. Stane sa Eurábiou.   

 

 

 

Míting v Bratislave 16. december 2019

 

Nezávislý kandidát

Profilový rozhovor

Diskusia s kandidátmi na primátora

Moja práca

Spor s Mestom

© 2020 Miroslav Vetrík • tvorba eshopu cez UNIobchod, webhosting spoločnosti WEBYGROUP