Rómsku otázku je potrebné už konečne začať riešiť. Ale ako?

Po útokoch osadníkov najprv vo Važci 12. decembra a následne v Richnave 18. decembra sa uskutočnili dve výjazdové zhromaždenia zo strany ĽSNS na miesta incidentov. Ich cieľom bolo ukázať miestnym ľuďom, že ich problémy nie sú ľahostajné a vyjadriť spolupatričnosť s utrpením nevinných ľudí. Mnohí účastníci zhromaždenia merali cestu naprieč celým Slovenskom, aby túto solidaritu prejavili. Na miesto druhého incidentu prišli i predstavitelia PS/Spolu deň predtým, ako tam mali namierené Kotlebovci, ale aby sa s problematikou len oboznámili. Pán exprezident Kiska sa stretol s predstaviteľmi samosprávy. Predseda KDH pán Hlina sa Richnavu neunúval ani navštíviť.

Zástupcovia ĽSNS sa osobne stretli nielen s predstaviteľmi samosprávy, ale i s občanmi a vo svojich prejavoch načrtli i nejaké riešenia. Pán ex-poslanec Mazurek v Richanve: Rómom je potrebné dať prácu, napr.  v poľnohospodárstve. Znížiť vek trestnej zodpovednosti zo 14 na 12 rokov. Väzenie by malo byť skutočne nápravno-výchovné zariadenie a páchateľ by sa mal obávať vrátenia sa do väzenia. Rozviazať policajtom ruky, aby mohli proti trestnej činnosti rovnako zasahovať ako pri majoritnej skupine obyvateľov. Rovnosť všetkých pred zákonom.

12 rokov vlády SMER-u sa Rómska otázka nijako neriešila. Len sa minuli (rozkradli) obrovské financie získané z EÚ. Zatiaľ sa Rómska menšina pravdepodobne už stala najpočetnejšou národnostnou menšinou na Slovensku. Nárast násilia zo strany osadníkov v posledných dňoch je predzvesť výbuchu časovanej sociálnej bomby. Všetci si uvedomujú vážnosť tohto problému a naliehavosť ho riešiť. Ale ako?

Rómsku otázku je potrebné riešiť s kresťanskou láskou a spravodlivosťou na pozadí všeobecne platných zákonov a predpisov týkajúcich sa všetkých občanov. Nechceme a nebudeme tu vytvárať žiaden Rómsky kódex. Spravodlivosť požaduje: ku každému mať úctu, nikomu neškodiť, každému dať, čo mu patrí a spôsobenú škodu nahradiť v plnej výške. V prípade ublíženia na zdraví: ujmu finančne kompenzovať samotným páchateľom v blízkej časovej dobe. Ale čo ak páchateľ nebude mať dostatok financií? Je tu štát, ktorý poskytne úver, ktorý ale páchateľ bude musieť splatiť svojou prácou.

A ako sa má prejavovať kresťanská láska? Tak, že kresťanská láska napĺňa spravodlivosť. Dáva jej prívetivú tvár, vyššiu kvalitu jestvovania. Možno to vidieť na príklade, keď zamestnávateľ odovzdá svojmu zamestnancovi výplatu v obálke s úsmevom, so slovami poďakovania a podaním ruky alebo keď mu peniaze hodí na stôl s hnevom a zlosťou. Aj v jednom aj v druhom prípade bola zadosťučinená spravodlivosť. Ale podstatný rozdiel bol v tom, že v prvom prípade to bolo s láskou a v druhom s hnevom a zlosťou. Spravodlivosť bez lásky skončí tyraniou alebo diktatúrou. Myslím, že nikto z nás nechce, aby riešenie nespravodlivosti skončilo v nejakej celospoločenskej diktatúre, kde bude dominovať strach.

Láska však neznamená nejaké mojkanie: napečieme Vám koláčiky, dáme Vám byty, prídavky na deti, obedy zadarmo, vlaky zadarmo, sociálne dávky… Láska znamená povedať druhému pravdu: Keď sa nebudete starať o svoje deti, príde sociálka a vám ich zoberie, pretože si neplníte svoje rodičovské povinnosti. Keď niekomu urobíte nejakú škodu, budete musieť ju odčiniť v plnej výške a možno aj vo väzení si tú škodu odpracujete. Keď nebudete pracovať, nedostanete nič a budete hladovať. Prirodzený zákon je zrozumiteľný pre každého: Čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty druhým. Tomu rozumejú i deti v škôlke. Ďalej láska znamená vytvoriť druhému podmienky, aby sa mohol slobodne rozvíjať a rásť v osobnosť na úžitok celej spoločnosti. A termín kresťanská, znamená nezištná. Nečakať, že dostanem slová uznania, vďaky, finančné ohodnotenie…

Rómska otázka je však zložitejší a komplexnejší problém. Ako ju riešiť? Na prvom mieste je potrebné dať Rómom prácu a za ňu spravodlivú odmenu. Nič nerobenie je prameňom všetkého zlého. Keď máš prácu, nemyslíš na zlé. V príprave návrhu volebného programu (kdžp) sme to zohľadnili návrhom vytvorenia štátnych podnikov, ktoré budú predovšetkým stavať cesty, diaľnice a byty. V týchto podnikoch by mali nájsť uplatnenie práve naši Rómski spoluobčania.

Ďalej navrhujeme presunutie úradov práce na samosprávu, ktorá prostredníctvom obecných podnikov verejno-prospešných služieb umožní každému pracovať. Takto zastavíme zneužívanie sociálneho systému poberaním dávok v nezamestnanosti i dávok v hmotnej núdzi. I samotné organizácie, ktoré sa venujú rómskej problematike hovoria: Nič zadarmo! Tie organizácie, ktoré dosahujú výsledky, je potrebné podporovať. Na druhej strane zastaviť rozkrádanie finančných prostriedkov určených z EÚ na riešenie rómskej otázky.

Z rómskych komunít (osád) na okraji veľkých miest i obcí vytvoriť osobitné správne jednotky s vlastnou samosprávou a správať sa k ním rovnako, ako ku akejkoľvek inej obci so špeciálnym režimom zohľadňujúcim ich špecifiká.

Zo Slovenského pozemkového fondu vyčleniť pozemky zámenami na miestach ich terajšieho bývania, aby mohli ich odkúpiť, a tak na nich vybudovať celú infraštruktúru (inžinierske siete) a rekonštruovať svoje bývanie do civilizovanej formy vlastnými silami za pomoci špeciálnych sociálnych podnikov.

Rodiča starajúceho sa o dve a viac maloletých a školopovinných detí honorovať na úrovni minimálnej mzdy v národnom hospodárstve. Príjem podmieniť riadnou výchovou detí a plnením školských povinností.

Rómska otázka sa stáva časovanou bombou. Je najvyšší čas ju riešiť. Od každého jedného z nás záleží, aké Slovensko budeme mať. Konať spravodlivo a s kresťanskou láskou nám ale nikto nezakazuje.

Miroslav Vetrík